Svetelný koreň sa pestuje z pacibuliek, z jednoročných koreňov, odrezkov koreňa alebo z koreňových krčkov. Z pacibuliek vyrastie za prvú sezónu jednoročný menší koreň, ktorý zvyčajne nie je väčší ako 30 až 40 centimetrov a teda nemá dostatočné množstvo hmoty na konzumovanie. Tento jednoročný koreň sa zvyčajne cez zimu uskladní v pivnici a v d'alšej sezóne z neho vyrastie dvojročný koreň, ktorý je už vhodný na zber a môže byť 1 až 1,5 metra dlhý.
Svetelný koreň má dost' špeciálne nároky na pestovanie a najmä jeho zber je náročnejší na ručnú prácu. V dobrých podmienkach dorastá niekedy až do dvoch metrov a korene by ste mali vyberat' ručne, pretože sú extrémne krehké. Preto sa svetelný koreň pestuje najčastejšie v debnách s pieskom postavených na zem (hĺbka približne 100 - 125 cm, šírka 40 - 50 cm, dĺžka l'ubovol'ná) alebo v jamách, priekopách s dreveným orámovaním šírka 30-50 cm, hĺbka 80-100 cm. Nadzemná čast' rastliny svetelného koreňa je liana dorastajúca do výšky niekol'kých metrov, teda vyžaduje pre svoj rast oporu, ktorá musí byť stabilná (odolná proti vetru, váhovo postačujúca). Pre ul'ahčenie práce sa odporúča konštruovať opory nezávisle na debnách, aby nebolo nutné ich v čase zberu demontovať. Svetelný koreň nemá rád vietor a potrebuje teda chránené stanovište. Počas sezóny by sme mali Svetelný koreń primerane prihnojovať. Čo sa týka hnojenia, osvedčil sa dobre vyzretý kompost alebo klasický výluh zo žihľavy či iných rastlín riedený 1:10 s vodou každých 14 dní. Často sa pri pestovaní používajú preparáty z biodynamického poľnohospodárstva ako napríklad preparát roháčik, ktorý aplikujeme 10 dní pred vysádzaním na pripravenú pôdu. Pokiaľ by bol preparát použitý až v deň výsadby rastliniek, je možné si všimnúť toho, že vysádzané časti koreňa sa čiastočne rozložia (vysoká aktivita pôdy). Druhú a tretiu dávku preparátu aplikujeme krátko po vypučaní a okolo sviatku sv. Jána. Prvá dávka preparátu kremenáčik sa aplikuje potom, ako sa rozvinuli prvé listy. Ďalšie dávky sa použijú vždy okolo splnu (ešte za pribúdajúceho Mesiaca) pri východe Slnka.
1. Pestovanie svetelného koreňa z pacibuliek
Najlepší termín na sadenie pacibuliek priamo do zeme, alebo vedra s pieskom vonku je v druhej polovici apríla až v máji, keď už nehrozí nebezpečenstvo nočných mrazíkov. Pacibuľky môžete pred výsadbou namočiť do vlažnej vody na cca 12 hodín, tým urýchlite ich klíčenie. Sadime približne 5 cm v riadkoch od seba. Rastlinky chránime pred slimákmi, ktorým veľmi chutia. Nadzemné liany rastliniek pestovaných z pacibuliek môžu dosiahnuť za sezónu dvoch až troch metrov a vyžadujú teda primerane vysokú oporu. Svetelný koreň z pacibuliek môžme predpestovávať aj doma už od Hromníc 2. februára najlepšie v studenej miestnosti alebo skleníku v črepníku, pestovateľských debnách s pieskom, vedre s pieskom, prípade v nízkych jámách hlbokých 30-50 cm kde je zabezpečená ochrana pred mrazom a primeraná opora na lianu. Táto metóda predpestovania vyžaduje viac skúseností, lebo pri prenášaní a zlom období výsadby nám môže rastlinku spáliť slnko, alebo sa zastaví v raste. Pri prenášaní von ich ponecháme niekoľko dní v polotieni napríklad pod stromom. Jemné korienky, ktoré sa asi po desiatich dňoch na rastlinke objavia, nesmú nikdy vyschnúť, ale nesmú sa ani "topiť" vo vode! Keď sme rastlinky sadili do menšieho črepníku je možné ich neskôr presadiť do hlbšej nádoby s pieskom.
Predpestovanie v kvetináčoch
video: Sadenie pacibuliek vo vedre
2. Pestovanie z jednoročných koreňov, koreňových krčkov alebo rezov dospelej rastliny
 |
|
| Rôzne druhy sadby: Jednoročný koreň, koreňový krčok a rez hľuzy |
 |
|
| Pestovanie vo vyvýšenom záhone - šírka 40-50 cm, dĺžka ľubovoľná, výška 100-120 cm. Bočné steny možno zhotoviť z nehobľovaných najlepšie smrekovcových dosiek (hrúbky cca 2,5 cm). Najvhodnejšie je, keď sa debna napred zmontuje. Na tento účel by bolo dobre debnu rozdeliť na dve časti. Samostatne sa ako snímateľná zmontuje horná 20 cm vysoká časť a samostatne dolná 80-100 cm vysoká časť. Vďaka tomu sa pri zbere najprv odstráni vrchná časť dosiek so zeminou a následne sa rozoberie spodná časť a môžeme korene opatrne vyberať z piesku bez toho aby sa piesok premiešal s hlinou. Je možné si pripraviť debnu aj tak aby sme rozobrali (otvorili) spodnú časť 80-100 cm len z boku a korene postupne vyberať od kraja ku kraju. |
 |
|
| Pestovanie v jame - vyhĺbi sa priekopa o šírke asi 50 cm a hĺbke 80-100 cm (dĺžka je ľubovoľná). Ten sa celý vyplní kremičitým pieskom (zrnitosť 0/2). Na túto pieskom naplnenú jamu sa nainštaluje ostenie z 20 cm vysokých dosiek. (Tento spôsob kultivácie funguje bez straty kvality len u ťažkých pôd a za použitia veľmi kremičitého [riečneho] piesku.) |
 |
|
| Pestovanie na svahu - Tento spôsob je veľmi efektívny, pretože potrebujeme len jednu (prednú) stenu (s výškou 1,2 m), ktorá sa smerom dozadu ukotví. Pestovateľská plocha je v porovnaní s debnami asi trojnásobná. Na svah sa na 80% plochy, teda nie úplne dolu, položí fólia, ktorá má jednak zabrániť prerastaniu a jednak vedie korene smerom k stene. Takto vzniknutý trojuholníkový priestor sa opäť z 80% vyplní kremičitým pieskom o zrnitosti 0/2, zvyšných 20% zeminou bohatou na živiny. |
V priebehu rastu sa na stonke rastliny tvoria malé hl'uzy - pacibul'ky. Keď pacibulky začnú padať, môžeme zberať, ale musia sa dať zľahka oddeliť. Ideálne je to väčšinou koncom septembra začiatkom októbra. Pokiaľ ale padajú moc, na nič nečakáme, lebo ich už nemusíme nájsť. Uchováme ich v neglazúrovanej nádobe do budúcej sadby. Zber koreňa prebieha v okamihu, ked' zlaté jesenné sfarbenie zhnedne a šl'ahúne sa od koreňa môžu l'ahko oddeliť (od septembra až do 23. decembra). Ked'že sú korene v čase zberu vel'mi zranitel'né, je nutné to robiť opatrne. Koreň aj pacibul'ky uchováme najlepšie v podzemnej pivnici. Ak nechceme všetky korene konzumovať, je možné ich nechat' v záhrade prezimovať do d'alšej sezóny. Povrch pôdy niečím zakryjeme (viac zeminy, čečina, listy), aby prípadný vel'ky mráz korene nespálil.
Pestovanie vo vyvýšenom záhone
